Ahojte, moje meno je Zuzka. Osud ma zavial na Cyprus, kde som popri štúdiu spoznala lásku svojho života a tak sa tento stredomorský ostrov stal mojim domovom. Moje dve dcérky a čerstvá káva sú mojou najväčšou radosťou. Okrem toho milujem bryndzové halušky a rozhovory s kamarátmi krajanmi.
Ako 18 ročná som bola prijatá na štúdium medicíny v Prahe. Nanešťastie pre mojich rodičov, zostali sami a mohli si užívať ich slobodu (haha).
Nové dobrodružstvo má po troch rokoch v Prahe privialo na Cyprus, kde som skončila ekonomickú školu a namiesto pani doktorky sa zo mňa stala biznismenka. Okrem toho som tu stretla svojho manžela. Nová kultúra, noví kamaráti, nové zvyky a nový jazyk. Adaptovala som sa celkom ľahko. V zahraničí už žijem viac rokov ako na Slovensku, no napriek tomu sa naďalej cítim ako Slovenka!
Nepotrebujem čítať psychologické knihy, aby som pochopila, že to čo sa naučíme za mladi, ostáva v nás do konca života. Moje dve slovensko-cyperské srdiečka sú pre mňa všetko a ako každá mama chcem pre nich len to najlepšie. Otázka je, čo je to “to najlepšie”? Mojim osobným poslaním je, aby moje deti boli na mňa pyšné a vďačné, že majú takú skvelú mamu. Deti vzhliadajú k rodičom a obdivujú nás. Moje detstvo na Slovensku, v slovenskej kultúre a so slovenskými tradíciami vybudovalo môj charakter. Keď sa moje deti chcú dozvedieť niečo o mne, s každou mojou spomienkou alebo rozprávaním im automaticky dávam aj čiastočky slovenských zvykov a kultúry, dávam im kúsok Slovenska.
Okrem sentimentálnych dôvodov si myslím, že ovládanie slovenského jazyka má pre moje deti aj praktické výhody – môcť sa porozprávať so starými rodičmi a tráviť prázdniny na Slovensku, odlišnosť v budúcich životopisoch, viac možností kariérneho uplatnenia a otvorenú a tolerantnú myseľ k iným kultúram.
