Fašiangy ako súčasť slovenského kultúrneho dedičstva
Pod názvom fašiangy sa ukrýva jedno z najveselších období roka. Hovorí sa, že počas fašiangov je všetko dovolené a zábava nepozná hraníc. Možno si tak naši predkovia kompenzovali pochmúrny koniec zimy a spríjemňovali si čakanie na jar.Pre rodiny žijúce v zahraničí však majú fašiangy ešte hlbší význam. Poznávanie tradícií je prirodzenou cestou, ako si udržať slovenčinu, budovať vzťah k identite a odovzdávať slovenské dedičstvo ďalšej generácii. Keď deti spoznávajú zvyky, rozvíjajú si slovenskú slovnú zásobu, lepšie chápu kontext jazyka a učia sa slovenský jazyk a gramatiku prirodzeným spôsobom. Práve takéto témy sú ideálnou súčasťou modernej výuky slovenského jazyka.
Pôvod slova fašiangy a jeho význam
Slovo fašiangy pochádza z nemeckého výrazu Fasching, ktorý označoval posledný nápoj alebo výčap pred pôstnym obdobím. Fašiangy trvajú od Troch kráľov až po Popolcovú stredu, ktorou sa začína pôst pred Veľkou nocou.
Keďže pôst bol v minulosti prísny, ľudia si pred ním dopriali radosť, hojnosť jedla a spoločenské stretnutia. Konali sa svadby, zabíjačky a dedinské veselice. Práve tieto tradície dnes ponúkajú skvelú príležitosť, ako deťom vysvetliť slovenské dejiny zrozumiteľným a zaujímavým spôsobom.
Ak sa pýtate, ako sa naučiť po slovensky prirodzene, odpoveďou je prepájanie jazyka s príbehom a kultúrou. Aj dnes môžu byť tieto tradície krásnou príležitosťou, ako systematicky zlepšovať slovenčinu, rozvíjať slovnú zásobu a prirodzene prepájať jazyk s kultúrou.
Fašiangy vo svete: rovnaká myšlienka, rôzne podoby
Hoci sú fašiangy silnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva, podobné oslavy existujú aj v iných krajinách. Hoci sa ich názov a konkrétne zvyky v jednotlivých krajinách líšia, myšlienka je takmer všade rovnaká – radosť, tanec, masky, hudba a dobré jedlo pred obdobím pôstu.
Pozrime sa, ako sa fašiangy (alebo ich „verzie“) oslavujú vo svete.
Česko
V Českej republike sa fašiangy nazývajú masopust. Táto tradícia je veľmi podobná slovenskej, no v niektorých regiónoch má vlastné špecifiká. Masopustné sprievody vedú masky ako medveď, kôň či slamený muž. Sprievod prechádza obcou, zastavuje sa pri domoch a všade vládne hudba, tanec a dobrá nálada. Masopust je dodnes dôležitou súčasťou českej folklórnej kultúry.
Nemecko
V Nemecku sú oslavy známe ako karneval alebo fasching a majú výrazne mestský charakter. Zaujímavosťou je, že toto obdobie sa symbolicky začína už 11. novembra o 11:11 a trvá až do Popolcovej stredy.
Najznámejšie karnevalové oslavy sa konajú v Kolíne nad Rýnom, kde sprievody a zábava trvajú celé hodiny a zapájajú tisíce ľudí. Ulice zaplnia pestrofarebné kostýmy, hudba a tanec. Karneval je tu úzko spätý s humorom, satirou a spoločenskou kritikou, čo ho robí výnimočným. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj tradičné jedlá – mäsové pochúťky či sladké vyprážané šišky.
Taliansko
Taliansko je známe najmä benátskym karnevalom, ktorý patrí medzi najkrajšie na svete. Slovo karneval pochádza zo stredovekého latinského výrazu carne vale – „odrieknuť si mäso“. Termín karnevalu sa každý rok mierne líši, koná sa medzi koncom januára a začiatkom marca na Námestí svätého Marka.
Karneval sa tradične začína tzv. „letom anjela“, keď sa vybraný akrobat spúšťa na lanách ponad námestie. Oslavy sú elegantné a vizuálne pôsobivé – typické sú bohato zdobené masky, historické kostýmy a plesy v palácoch. Benátsky karneval má skôr umelecký a spoločenský než folklórny charakter. V minulosti masky umožňovali ľuďom skryť identitu a voľnejšie sa pohybovať v spoločnosti.
Brazília
Karneval v Brazílii patrí medzi najväčšie na svete. Karneval v Riu de Janeiro je svetoznámou udalosťou a každoročne priťahuje tisíce turistov. Oslavy sú plné hudby, samby, tanca a veľkolepých sprievodov.
Každá škola samby sa pripravuje celý rok a predstavuje vlastný tanečný a hudobný program. Hoci brazílsky karneval nemá priamu súvislosť s folklórom, jeho základná myšlienka zostáva rovnaká – oslava života, radosti a slobody.
Francúzsko
Vo Francúzsku je fašiangové obdobie spojené s dňom Mardi Gras, čo v preklade znamená „tučný utorok“. Ide o poslednú príležitosť na zábavu a bohaté jedlo pred začiatkom pôstu. Ľudia sa obliekajú do kostýmov, zúčastňujú sa sprievodov a pochutnávajú si na tradičných sladkých jedlách, najmä palacinkách.
Typické sú alegorické vozy bohato zdobené kvetmi a obľúbená „bitka s kvetmi“, počas ktorej sa kvety hádžu do publika.
Cyprus
Na Cypre sa fašiangy oslavujú ako karnevalové obdobie pred pôstom, pričom najväčšie a najznámejšie oslavy sa konajú v meste Limassol. Ide o farebný, živý festival, ktorý priťahuje domácich aj turistov z celého sveta. Oslavy trvajú približne desať dní a sú venované radosti, jedlu, maskám, hudbe a tancu.
Karneval sa oficiálne začína dňom Tsiknopempti (Mäsový štvrtok), keď sa griluje a hoduje pred nadchádzajúcim pôstom. Ulice zaplnia sprievody s farebnými maskami, kostýmami a alegorickými vozmi. Vrcholom osláv je Grand Carnival Parade, ktorá sa koná poslednú nedeľu pred pôstom.
Fašiangové obdobie sa končí Zeleným pondelkom (Kathara Deftera), prvým dňom pôstu podľa gréckej pravoslávnej tradície. Rodiny trávia tento deň v prírode, jedia pôstne jedlá a púšťajú šarkanov.
Ak by ste sa chceli dočítať viac o tom, ako sa fašiangy oslavujú v zahraničí môžete navštíviť aj túto stránku.
Tradície ako most k jazyku
Poznávanie fašiangov je viac než len zábava. Je to prirodzený spôsob, ako sa naučiť slovenský jazyk cez príbehy, piesne a zvyky. Deti si rozširujú slovenskú slovnú zásobu, lepšie chápu historické súvislosti a učia sa vnímať jazyk ako súčasť identity.V Flamingos Eduworld veríme, že práve prepojenie jazyka s kultúrnym kontextom prináša pokrok v učení slovenčiny, radosť z učenia a dlhodobé výsledky – či už ide o slovenčinu pre bilingválne deti, slovenčinu pre expatov, alebo prípravu na návrat do slovenského školstva.
Prečítajte si viac o fašiangoch na Slovensku na našom blogu.