Pod názvom Fašiangy sa ukrýva jedno z najveselších období roka. Hovorí sa, že počas fašiangov je všetko dovolené a zábava nepozná hraníc. Kto vie, možno si naši predkovia takto kompenzovali pochmúrny koniec zimy a spríjemňovali čakanie na nástup jari.
Pôvod slova
Fašiangy pochádzajú z nemeckého slova Faschang, čo označuje posledný nápoj alebo výčap. Týmto názvom označujeme obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorou sa začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Keďže tento pôst je pre kresťanov pomerne prísny, v období pred ním, si všetci chceli užiť čo najviac. Táto veselosť a uvoľnenosť sa prejavila vo zvykoch, ale aj v kuchyni. Počas fašiangov prevládala bujará zábava, uvoľnené spoločenské konvencie, konali sa svadby, zabíjačky a ľudové veselice.
Fašiangové pranostiky
K fašiangom sa viaže aj viacero pranostík, napr. aké fašiangy, taká Veľká noc, alebo krátke fašiangy – tuhá zima. Nielen preto sa všetci tešili, ak fašiangy trvali čo najdlhšie. Na dedinských tancovačkách bolo ideálne prostredie, kde si slobodné dievčence našli svojich ženíchov. Ak boli fašiangy dlhé, hovorievalo sa, že sa vydajú všetky slobodné dievky, aj tie škaredé.
Fašiangová kuchyňa
Pre fašiangové hody sú typické mastné a vyprážané jedla. Najtypickejšou sladkou dobrotou sú šišky alebo fánky vyprážané na masti a ochutené domácim džemom. Na svoje si v tomto období prídu aj jedáci mäsa, keďže sa v tomto období robia zabíjačky, a tak sa na rôznych dedinských oslavách ponúkajú klobásky, jaternice, krvavničky, škvarky, či huspenina.
Ľudové zvyky
Najznámejším zvykom sú fašiangové sprievody v maskách. Tieto sprievody sa obyčajne konali na konci fašiangov, vo fašiangový pondelok a utorok. Dedinou sa presúval sprievod v maskách, plný karikatúr na dedinské osoby a masiek zvierat. Osobité postavenie mala maska Turoňa, odvodená od tura, zvieraťa, ktoré symbolizovalo silu a plodnosť. Sprievod sa zastavil v každom dome, kde očakával nejakú výslužku v podobe slaniny, klobások a ďalších dobrôt, ktoré sa zapichovali na kôl. Vyvrcholením fašiangov bolo symbolické pochovávanie basy v utorok pred Popolcovou stredou. Pri tomto „obrade“ sa parodoval pohreb na znak toho, že končí spev, zábava a tanec na dlhé pôstne obdobie.
Po polnoci sa v dedinách rozhostilo ticho a začalo sa obdobie s úplne inou tematikou a atmosférou.
