Ahojte, volám sa Miriam a v prvom rade som rodič dieťaťa, ktoré navštevuje školu Flamingos. Okrem toho som od začiatku taká nadšená existenciou našej školy, že vo svojom voľnom čase škole pomáham s administratívou, s manažovaním sociálnych sietí, s komunikáciou s rodičmi, s organizovaním mimoškolských aktivít a v podstate s čímkoľvek, čo je potrebné pre naše fungovanie.
Zo Slovenska som odišla do zahraničia hneď po vysokej škole, po cestovaní po Európe sa mojim druhým domovom stalo najprv Grécko, neskôr Cyprus, kde žijem od roku 2005. Práve na tomto ostrove bohyne Afrodity sa aj mne narodila moja malá „Afrodita“ a tak som „vhupla“ zo dňa na deň do role rodiča, ktorý vychováva viac-jazyčné dieťa, v multikultúrnom prostredí. Ja sama som vyrastala na Slovensku, nemala som teda na začiatku svojej cesty materstva žiadnu skúsenosť s viac-jazyčnou výchovou. Bola som denne vystavená názorom, ako viac-jazyčné deti začínajú neskôr rozprávať, ako potom nevedia žiadny jazyk poriadne, ako majú mať len jeden dominantný jazyk, ako ich veľa jazykov v skorom veku pletie, ako bude v škôlke a v škole zaostávať, keď s ňou nebudem doma komunikovať grécky, resp. anglicky, ako bude v škole znevýhodnená a menej jazykovo pripravená ako miestne deti a podobne. No dosť na to, aby ma to ako slobodnú mamičku prvého dieťaťa riadne vystrašilo 🙂
Mne osobne ale prišlo neprirodzené komunikovať s vlastným dieťaťom inak ako mojim rodným jazykom. Aj keď grécky a anglicky viem dobre, proste počuť a cítiť, že som cudzinka. A tak sa moje dieťa naučilo doma po slovensky, v škôlke a škole po grécky a medzi kamarátmi a z médií po anglicky. Odmenou mi bolo počuť a vidieť ako sa dcéra dohovorí so svojimi starými rodičmi a deťmi mojich priateliek na Slovensku, aký úprimný a kladný vzťah si vytvorila ku slovenskej kultúre, tradíciám, ľudovým piesňam, básničkám, dokonca filmom môjho detstva (obľúbené Majka z Gurunu a Arabela, jééj).
Po jej nástupe do školy som ale čoskoro zistila, ako neskutočne rýchlo napreduje v gréckom jazyku a napriek mojej úpornej snahe nedokážem v jej slovenčine „držať krok“. Aby sa naučila aj správne písať a správne písomne vyjadrovať, naše čítanie knižiek a rozprávanie sa o všetkom možnom už nestačilo. Bolo si potrebné nájsť čas sadnúť si a „učiť sa“. A hop, vyskytol sa problém, lebo napriek tomu, že malá miluje všetko slovenské, začala moje úsilie vnímať ako nátlak a bojkotovala moje snahy, neuvedomujúc si, že chcem pre ňu len to najlepšie. (poznáte, však). Ale ako som sa nevzdala servírovaniu zeleniny, tak som sa nevzdala ani pri slovenčine, akurát, že na rozdiel od zeleniny, som si našla super spojenca – školu Flamingos!
Napriek mnohým ďalším aktivitám, ktoré dcéra má, som jej vždy zorganizovala čas tak, aby mohla chodiť aj do slovenskej školy. Nebudem sa tváriť, že bola vždy nadšená, že ide po škole do ďalšej školy. Ale to ona sa niekedy nechce ani ísť hrať na pláž (!!!????). Ani mne sa nie vždy chce ísť do práce, alebo do obchodu a napriek tomu je to súčasť našich životov. Tak sme si aj slovenčinu nastavili ako pravidelnú súčasť nášho života. Odkedy naša škola funguje online, je to ešte ľahšie, lebo dcérka si dokáže tablet zapnúť naozaj hocikde a keďže odpadlo nekonečné presúvanie autom a stres s tým spojený, tak je na hodinách menej unavená a naozaj sa teší. Baví ju aj pracovať s technikou, naučila sa písať na klávesnici, vyhľadávať si informácie na internete, zdieľať svoje projekty a podobne. Online hodiny sú pre ňu vynikajúce spojenie efektívneho a zábavného učenia slovenčiny s učením sa ako pracovať na tablete a na počítači.
Tentoraz mi je odmenou, keď vidím, aké pekné listy a pohľadnice píše rodine, keď vidím, že si píše do svojho denníka príbehy aj po slovensky a keď vidím, že jej úroveň slovenčiny naozaj nezaostáva za gréčtinou (možno je miestami dokonca lepšia). Netrúfam si vidieť budúcnosť svojej dcéry, ani moji rodičia si moju určite takto nepredstavovali :). Ale bola by som nerada, keby som si ja sama musela jedného dňa vyčítať, že som svoje dieťa na akýkoľvek budúci „scenár“ dostatočne jazykovo nepripravila. Dnes neviem, či a ako jej aj dobrá znalosť slovenčiny pomôže v budúcnosti, či už v rámci jej kariéry, alebo aj v osobnom živote (možno si nájde životného partnera Slováka, možno si práve na Slovensku otvorí svoju vysnívanú gymnastickú školu, kto vie?). Rozhodne jej to však nikdy neuškodí.
Chcela by som odkázať iným rodičom: Nebojte sa vychovávať dieťa viac-jazyčne. Chápeme, že je to veľakrát ťažké, že sú deti, ktoré odmietajú rozprávať po slovensky, že niekedy nechcú spolupracovať. Chápeme, že deň má málo hodín a nedá sa stihnúť všetko. Preto vám chceme a vieme pomôcť, sme na tom úplne rovnako a preto aj vznikla naša škola. Naozaj je super pocit vidieť ako sa dieťa síce zabáva, ale zároveň učí vybrané slová v izbe na počítači – a ja mám čas na svoju knihu, alebo – a to častejšie – na kľudné žehlenie a varenie :). A super je aj fakt, že ja nemusím byť tá zlá matka, ktorá dieťa núti cez víkend do písania diktátov (aj také u nás bolo! :)). Naopak, radšej si s ňou zájdem na pláž a zmrzlinu a zdokonaľovanie slovenčiny prenechám škole Flamingos. Vyskúšajte nás ako svojho spojenca aj vy.
