Ako prebieha vývin reči u viacjazyčných detí?

Viete, kedy začína vývin reči? Ako si deti osvojujú jazyk a čo ten jazyk vlastne je? Ako podporiť „druhý jazyk“ u dieťaťa vzhľadom na to, v akom období svojho života sa nachádza? Ak vás tieto otázky zaujali, čítajte ďalej. 

Čo je jazyk? Encyklopedická definícia môže znieť, že je to systém symbolov a zvukov, ktoré umožňujú ľuďom komunikovať. To asi nie je nič prekvapujúce, ale existuje aj iná definícia jazyka, podľa ktorej je jazyk súhrn štyroch jazykových zručností – počúvanie, rozprávanie, čítanie a písanie. Presne v tomto poradí si každé dieťa na svete osvojuje svoj jazyk. Alebo, v prípade našich detí, svoje JAZYKY.

Dnes je už známym faktom, že dieťa vníma zvuky, hlasy a melódie už v prenatálnom veku a dokáže si ich dokonca aj zapamätať. Po narodení je bábätko schopné identifikovať známe zvuky, ktoré ho dokážu upokojiť – hlas mamy, otca alebo známa skladba. Zvuky neznáme ho naopak vedia rozrušiť. Rozoznáva ale dieťa v brušku už aj jazyky?

Samotný vývin reči skutočne začína už v prenatálnom období a ….. nikdy nekončí. U každého dieťaťa sa komunikačné schopnosti vyvíjajú postupne a rečový vývin je individuálny.

Po narodení je každé dieťa ako otvorená kniha a približne do svojich ôsmich mesiacov je pripravené hovoriť akýmkoľvek jazykom sveta, ktorým sa mu začneme prihovárať. Dokonca švédsky, grécky, kórejsky a slovensky súčasne, pokiaľ by bolo s týmito jazykmi v pravidelnom kontakte.

Medzi 6. – 8. mesiacom sa rozvíja detské džavotanie, ktoré napodobňuje okolité zvuky. Prvé slová sa podobajú zvukom, ktoré bábätko počúva. Postupne reaguje na jednoduché otázky, v spojení s intonáciou a mimikou začína rozumieť slovám rodiča a dokonca sa snaží odpovedať – buď neverbálne, alebo prvými slovami. 

V ďalších mesiacoch a rokoch je dieťa pripravené osvojiť si jazyky, ktorými sa mu prihovárajú jeho najbližší a ono si opakovanie zvukov môže aktívne trénovať v dialógu s nimi. Najprudší rozvoj reči sa deje v prvých troch rokoch života. Dieťa nemá problém nasávať rôzne jazyky s rôznymi hláskami, výslovnosťou či intonáciou, učenie jazyka je intuitívne.

Medzi 3. – 6. rokom života schopnosť naučiť sa cudzí jazyk klesá, ak je dieťa v kontakte iba s jedným jazykom. Ak je však naďalej v kontakte s viacerými jazykmi, dieťa sa naučí rozlišovať, s ktorou osobou akým jazykom hovoriť a vie sa rýchlo  prispôsobiť. Obdobie rozlišovania hlások, melódie reči a prirodzená orientácia na jazyky vo svojom prostredí sa pomaly zatvára okolo šiesteho roku.

Zaujímavý je fakt, že medzi 6. – 12. rokom života môže dôjsť k strate iného jazyka, ktoré dieťa dovtedy používalo, pokiaľ s ním nie je naďalej v kontakte. V tomto období sa navyše pridáva už aj strach z robenia chýb.

Podľa odborníkov sa maximálne do 12-teho roku môže dieťa naučiť cudzí jazyk bez prízvuku rodného jazyka. Neskôr sa táto schopnosť stráca. Ak sa dieťa začína učiť cudzí jazyk po tomto hraničnom veku, väčšinou už nedokáže „uchopiť“ správny prízvuk a bude hovoriť daným jazykom ako cudzinec (aj keď gramaticky správne). To ale neznamená, že sa jazyky nedajú naučiť aj neskôr. Ako hovorí Amy Chua, cudzí prízvuk je predsa znakom hrdinstva!

Počas školskej dochádzky si dieťa rozvíja všetky jazykové zručnosti systematicky, prichádza čítanie, písanie, čítanie s porozumením. Dieťa sa učí s jazykom pracovať, osvojovať si gramatické javy. Rozvíja sa tematická slovná zásoba, komunikácia, práca s textom, práca s informáciami.

Učenie sa jazyka je však nikdy nekončiaci proces. Celý život sa učíme nové slová a výrazy, ktoré súvisia s našou profesiou, či momentálnou životnou situáciou (rodičia si určite spomenú, ako sa ich slovná zásoba menila po narodení dieťaťa). Okrem toho sa jazyk neustále mení a vyvíja a my všetci máme čo robiť, aby sme „držali krok“ s modernou terminológiou a slovnou zásobou, ktorá sa mení tak rýchlo, ako sa mení svet, v ktorom žijeme.

Ako je to s viacjazyčnými deťmi? Z našich skúseností vieme, že práve nastúpenie do školy môže byť zlomovým bodom v detskej viacjazyčnosti. Nuž, závisí v prvom rade od vás, ako a do akej úrovne sa rozhodnete snažiť u detí rozvíjať „druhé“ jazyky. My sme tu preto, aby sme vám a vašim deťom pomohli „držať krok“ so slovenčinou.

Vaša Miriam Račeková